Reportéri bez integrity a Venezuela

Reportéri bez hraníc (RWB), názov inšpirovaný menom humanitárnej organizácie Medecins Sans Frontieres (Doktori bez hraníc), zahrňuje ideu monitorovania globálnych štandardov slobody tlače, ponúka komplexné a nekompromisné investigatívne reportáže o svetových konfliktov a bráni bezpečnosť odvážnych žurnalistov vo vojnou postihnutých krajinách. Dalo by sa očakávať, že takáto organizácia poskytne svoju podporu jednej z niekoľko málo krajín vo svete, ktorá sa podujala urobiť zásadné kroky k demokratizácii mediálneho priestoru prelomením existujúceho monopolu dominancie nadnárodných obchodných spoločností.

Určite by taká organizácia, ktorá o sebe prehlasuje, že šíry iba pravdivé mediálne informácie odsúdila akcie televíznej stanice Radio Caracas Television of Venezuela (RCTV), ktorá sa zúčastnila na puči proti demokraticky zvolenej vláde. V apríli 2002 sa odohral vojenský puč podporovaný Spojenými Štátmi proti prezidentovi Hugovi Chavezovi.

RCTV odvysielala výzvy opozície na zvrhnutie Chavezovej vlády; povzbudzovala divákov k účasti na demonštrácii, ktorá bola súčasťou stratégie puču; počas trvania puču totálne vylúčila spravodajstvo čo i len minimálne naklonené  Chavezovi; falšovala zábery na vládne sily akože strieľajúce smerom do demonštrantov (čo bolo aj použité na oprávnenie násilného prevratu). Navyše 13. apríla odmietla informovať o Chavezovom návrate k moci, vďaka masovému povstaniu vedeného najchudobnejšími vrstvami, namiesto toho RCTV vysielala telenovely a filmy.

Napriek tomu všetkému je RWB na čele pravicovej mediálnej vojny proti venezuelskej bolivariánskej revolúcii. V skutočnosti sa politické línie vlády USA, venezuelskej opozície podporovanej Spojenými Štátmi a RWB stretávajú v jednej a tej istej línii.

RWB sa pokladá za nestranícku a nezávislú, ale čerpá financie z fondov National Endowment for Democracy (NED) a International Republican Institute (IRI), ktoré sú dotované kongresom Spojených Štátov. Z informácií získaných v minulom roku na základe amerického zákona pre slobodný prístup k informáciám (Freedom of Information Act) vyplýva, že RWB obdržala financie od IRI (ktorá je prepojená s republikánskou stranou Georga Busha), prinajmenšom za posledné tri roky.

V apríli 2005 generálny sekretár RWB Robert Menard pripustil: "Je pravdou, že príjmame peniaze od NED. A nepredstavuje to žiaden problém."

Práve naopak, príjem peňazí čoraz väčšmi začína predstavovať problém pre kredibilitu organizácie. Ataky RWB na socialistickú vládu, obľúbenú širokými vrstvami obyvateľstva, korešpondujú s rastúcimi snahami Washingtonu destabilizovať a diskreditovať revolučné hnutie. Obaja hlavný patróni RWB boli hlboko obsiahnutý v snahách o zvrhnutie Chaveza.

Rok pred pučom 2002, milióny dolárov vlády USA boli nasmerované opozičným zoskupeniam, ktoré participovali na pokuse o zvrhnutie legitímne zvolenej vlády Huga Chaveza.

Podľa International Relation Centre (IRC) zo sídlom vo Washingtone DC, NED a IRI boli od roku 1998 (rok, v ktorom bo Chavez zvolený) pravidelnými donormi stoviek tisíc dolárov prúdiacich protivládnym skupinám, vrátane Konfederácie venezuelských pracujúcich (pravicové, zamestnávateľmi riadené odbory) a Zhromaždenie pedagógov. IRC podáva profil NED ako „ finančný donor, pomocou ktorého IRI sponzorovala politické budovanie strán vo Venezuele s anti-Chavezovskou orientáciou" pred pučom v roku 2002. Decembrová reportáž z roku 2002 od Mike Ceasera poznamenáva, že dokonca ešte pred prezidentskými voľbami 1998, IRI „spolupracovala s venezuelskými organizáciami kritickými voči Chavezovi v organizovaní novinovej inzercie, televíznej a rozhlasovej predvolebnej kampani, ktorú mnohí pozorovatelia charakterizovali ako anti-Chavezovskú."

Ako inštrument kvázi vládnej politickej pomoci, IRI má extrémne blízko k Bushovej administratíve. Podľa jej vlastnej webovej stránky operuje vo viac ako 65 krajinách. Je prepojená s prevratom a zvrhnutím Haitského prezidenta Jean-Bertrand Aristide v roku 2004, ktorý bol populárny u chudobných svojej krajiny.

Inštitúcie ako IRI a NED pomáhajú Washingtonu udržiavať a pokračovať vo svojich subverzívnych aktivitách proti znepriateleným režimom a touto cestou sa tak úspešne vyhýbať spovedi a zúčtovaniu svojej zahraničnej politiky. Za týchto okolností, keď Kongres Spojených Štátov poskytujúci všetku dotáciu pre IRI a NED, deklarácie neutrality vyznievajú ako prinajmenšom nepodložené.

NED bola založená v roku 1983 prezidentom Ronaldom Reaganom s explicitným účelom „zasievania semien demokracie v Latinskej Amerike" - inými slovami, intervenovať proti medzinárodným snahám podkopať politickú hegemóniu Washingtonu,  niečo čo venezuelská bolivariánska revolúcia bez pochýb robí. V januári 2006 New York Times zverejnil, že od roku 2002 do 2005 federálna finančná podpora pre NED sa strojnásobila z US$26 miliónov na $75 miliónov ročne.

RWB sa podarilo zachovať stupeň kredibility svojou neprestávajúcou kritikou zaobchádzania s reportérmi v Iraku. Avšak úloha, ktorú zohráva v propagande proti venezuelskej revolúcii a samotný fakt, že len prednedávnom priznala zdroj a spôsob svojho financovania po rokoch odmietania a popierania, priťahuje narastajúcu kritiku.

RWB je v popredí koordinovaného ťaženia pravice, ako vo Venezuele tak medzinárodne, deformovať májové rozhodnutie venezuelskej vlády neobnoviť vysielaciu licenciu spoločnosti RCTV, ako dôsledok spoluúčasti televíznej stanice na aprílovom puči v roku 2002 a množstva ďalších porušení venezuelských zákonov o transmisii. Reportáž RWB z 5 júna zo svojej „misie pátrania po faktoch" od 24 do 28 mája vo Venezuele je plná nepodporených tvrdení a odsúdeniahodných lží.

Napríklad, RWB tvrdí, že Chavez má „k dispozícii značný mediálny aparát, aby šíril svoje idei krajinou." Pritom podľa článku z Venezuelanalysis.com z 2. júna od Gregory Wilpert, len tri z 200 televíznych staníc sú vlastnené štátom (VTV, Vive a Avila TV) a iba dve zo  426 rádiostaníc sú štátne. Neexistujú tu jediné noviny vo vlastníctve štátu. Reportáž RWB z 31. mája tvrdí, že Chavez mieni „eliminovať všetku opozičnú tlač", tvrdenie bez akéhokoľvek základu. RCTV môže pokračovať vo vysielaní cez kábel a satelit, diskvalifikovaná je jedine z rádiovej transmisie.

Hoci v reportáži z 5. júna neochotne priznáva, že Chavez bol zvolený a je naďalej  podporovaný veľkou väčšinou Venezuelčanov, nezmieňuje sa však o plánoch vlády nahradiť RCTV novou verejnoprávnou televíziou pod názvom Televisora Venezolana Social (Tves), ktorá bude čerpať programy exkluzívne z tisícov nezávislých a  komunitných prispievateľov.

Tento plán sa jednoducho nezhoduje s tvrdeniami RWB a venezuelskej opozície, že Chavez mieni nastoliť „mediálnu hegemóniu", a už vôbec to neznamená „zásadný úder demokracii a pluralizmu", ako to deklaroval Menard z RWB. Práve naopak, zdá sa že Venezuela je na ceste prelomenia monopolu zámožných elít v mediálnej sfére a predaniu tejto mediálnej moci ľudu. To je to - čomu sa hovorí vytvorenie nefalšovaných masových médií - a presne čo venezuelské kapitalistické mediálne spoločnosti zúfalo skúšajú podkopať a to je zdrojom dynamizmu, dravosti a sily pravicovej kampane proti Chavezovi.

Preložil: Dušan Krnáč